ŠKANDÁL SLUŽBY

            Jean Vanier, zakladateľ a člen Komunity Archa, ktorá sa venuje starostlivosti o mentálne postihnutých ľudí, vo svojej knihe Škandál služby, píše:
             „Naša komunita vznikla v r. 1964, keď som dvom postihnutým mužom, ktorí sa po smrti svojich rodičov ocitli v pomerne násilníckom prostredí, ponúkol spoločné bývanie. Dnes v Arche žijú mentálne postihnutí ľudia spolu so svojimi „asistentmi“, ľuďmi, ktorí chcú svoj život zdieľať s nimi a pomáhať im.
            Slabí a citliví ľudia pochopiteľne potrebujú pomoc tých, ktorí sú silnejší. Avšak v komunite objavujeme, že toto pravidlo platí aj opačne: silnejší potrebujú tých slabších. Potrebujeme sa navzájom.
            Tí, ktorí sú slabí, pomáhajú tým schopnejším objaviť ich ľudskosť, zanechať súperiaci svet a svoju energiu venovať službe lásky, spravodlivosti a pokoja. Mnohí, ktorí sú vo svojich rozumových schopnostiach obmedzení, majú pokorné, milujúce srdcia otvorené pre Ježišovo posolstvo. Slabí a bezbranní ľudia však môžu v nás rovnako prebudiť aj tie najtemnejšie a najošklivejšie pocity. Ich plač, provokácie, depresia a neustále požiadavky môžu odhaliť našu hrubosť, egoizmus a prchkosť.
            Postihnutí ľudia sú častokrát znechutení. Roky vnímali, že sú pre druhých sklamaním, keďže ich pokladali za „ľudí, ktorí sú iní“ a dávali im najavo, že majú malú, možno žiadnu hodnotu. Ich srdcia sú veľmi citlivé a veľmi ľahko dokážu vycítiť, či človek, ktorý stojí pri nich, je milujúci a vnímavý. Dokonca môžu trpieť pocitom viny za to, že vôbec existujú.
            Kým som nezačal žiť v Arche, mal som tendenciu vyhýbať sa vzťahom. Bol som odmeraný a svoj život som zameral na modlitbu a štúdium. Vždy som vedel, čo robiť, ako sa rozhodnúť, čo vyučovať – vystupoval som ako „ten schopnejší“. Moje srdce bolo otvorené Bohu, ale zatvorené ľuďom. Trvalo to nejaký čas, kým som pochopil, že svoje srdce môžem naplno otvoriť Bohu až vtedy, keď ho otvorím ľuďom“.
            Toľko vyznanie Jeana Vaniera. Služba slabším skutočne napĺňa človeka a dáva jeho životu zmysel. Človek sa pritom vôbec nemusí stretnúť s mentálne postihnutým. Tých slabých je v našom okolí veľa. Záleží na nás, či objavíme spôsob, akým sa obliecť v Krista a pomáhať im s láskou a pokorou. Snažme sa hľadať spôsoby, ako sa priblížiť k tým, ktorí sú „dole“, ako im pomôcť vzpriamiť sa, ako ich vypočuť, rešpektujúc ich slabosti a obmedzenia.

„Milovať slabšieho neznamená v prvom rade preňho niečo robiť. Znamená to pomáhať mu objavovať vlastnú krásu, jedinečnosť, svetlo ukryté v jeho srdci a ukrytý zmysel jeho života.“

                                                                                                                      Jean Vanier